Predstavenie projektu www.eGar.eu

Ahoj Johne avšetci zpodnikanivusa.com,

už nejaký čas sledujem tvoj blog arád by som využil možnosť predstaviť náš projektwww.eGar.eu, ktorý konečne dospel do takej fázy, že mí´žeme naplno rozbehnúť sales. Ocení­m akúkoľvek spí¤tnú ví¤zbu, postrehy a nápady navylepšenia.

Portálwww.eGar.eu(eGar ‘“ skratka od elektronická garáž) je internetový trh snáhradnými dielmi na autá, ktorý sa zameriava napoužité autodiely. Pre bežných ľudí­ riešime problém, kde pohodlne a jednoducho zohnať použitý autodiel. V Česku a na Slovensku je približne 300 predajcov použitých autodielov, ktorí­ zví¤čša fungujú na telefonickom kontakte. Nie je však v silách človeka efektí­vne telefonicky porovnať ponuku od toľkých potenciálnych predajcov. Našou dlhodobou ví­ziou je dostať ponuku dielov od ví¤čšiny týchto predajcov na jedno miesto, kde bude dostupná pre pohodlné vyhľadanie a objednanie.

eGar.eu je zároveň aj jednoduchým evidenčným SaaS pre predajcov. Ich hlavným problémom, ktorý pociťujú je, že sa im nechce dávať svoju ponuku opakovane na viacero inzertných portálov, (respektí­ve je pre nich záťaž dávať ponuku kamkoľvek). eGar rieši tento ich problém tak, že ponuku sme schopní­ nielen zobrazovať u nás nawww.egar.eu, ale aj na predajcovej webstránke a sme schopní­ ju exportovať aj na iné inzertné portály, takže túto otravnú prácu robia iba raz.

Oproti konkurencii (bazos,autobazareu,autovia) je eGar lepší­ vspomí­nanej ponuke exportu, špecializácii len na náhradné diely, štrukturovanosti dát, využití­ katalí³gov náhradných dielov a podpore medzinárodnosti.

Prí­beh eGaru začal presne pred rokom, keď som si vrámci oddychu od štúdia Linuxu povedal, že si opraví­m svojho Fiata. Zistil som, že zohnať potrebné diely je pomerne ťažké aže je veľký problém sa zorientovať vponuke, ktorá je na inzertných portáloch. Chcelo by to sofistikovanejšie vyhľadávanie, ako obyčajný fulltext akopu dodatočných informácii (Koľko stojí­ doprava? Kto je predajca?Dáva mi nejakú záruku? Mí´žem diel vrátiť, ak mi nebude pasovať?). íšvodný prieskum vteréne dopadol sľubne atak som sa (zafinancovaný na pol roka úradom práce) rozhodol projekt zrealizovať. Postupne sa pridali ďalší­ ľudia apo roku analyzovania, vývoja, testovania, overovania aladenia tu stojí­me spoužiteľným produktom pripraveným na rozbeh auzatvárame prvé dealy.

Čí­m sme si za ten rok prešli (alebo poučenia pre ostatných)?

1.’žZber požiadaviek”: od otca, ktorí­ sa už nejaký ten rok teoreticky zaoberal zberom požiadaviek som sa nechal ukecať, že najsprávnejšie bude najskí´r ‘žzozbierať požiadavky” podľa nejakej metodolí³gie apotom to celé navrhnúť anaprogramovať. Ak Vás bude niekto nahovárať na niečo podobné, NEROBTE TO!!!!. Mí´že to fungovať len upojektov, kde je takmer úplne známe, ako má výsledný softvér fungovať (naprí­klad keď niečo kopí­rujete, alebo robí­te nanovo už bežiaci systém), aleuinovatí­vnych startupov je to zbytočná robota, lebo takto zbierané požiadavky sú stavané na vode.

2.’žInovácie stoja strašne veľa úsilia”: pri návrhu eGaru som chcel byť vždy čo najinovatí­vnejší­. Mojou snahou bolo vždy spraviť veci lepšie, ako ich robí­ konkurencia. Kým však nejaké inovatí­vne riešenie odladí­te po UX stránke tak, aby bolo naozaj použitelnejšie, ako už zabehnuté riešenie stojí­ to človeka neskutočne veľa úsilia aprerábok. Mnoho inovácii a fičuriek dopadlo tak, že sme ich zo súčasnej verzie vyhodili, lebo zákazní­k im nerozumel alebo nechcel ich použí­vať. Každú inováciu preto silno zvažujte, či ju na začiatku skutočne potrebujete.

3.’žOverujte čo najskí´r svoje hypotézy”: Koho by na začiatku napadlo, že úplne najví¤čší­m problémom bude, že predajcom sa nechce nahadzovať svoju ponuku do nejakého systému? Ztohto poznania prišiel aj náš najví¤čší­ obrat vsmerovaní­. Zšetrenia času kupujúcich sme sa zamerali na šetrenie času predávajúcich, lebo oni sú zákazní­ci abez dostatku ponuky stojí­ portál sakýmkoľvek vyhľadávaní­m za hovno….A tak sme preprofilovali produkt azačali ponúkať evidenčný systém sautomatickým exportom na najdí´ležitejšie inzertné portály.

4.’žNestačí­ vidieť, že je reálny cieľ. Treba vidieť aj reálnu aschodnú cestu, ktorá knemu vedie.”: Toto si myslí­m, že je chyba, ktorú robí­ veľa startupov arobili sme ju aj my. Človek má nejakú ví­ziu, kam chce projekt dotiahnuť, ví­ziu, ako by mali veci fungovať. Pre nás to bola ví­zia, že vrakoviská apredajcovia použí­vajú náš systém na evidenciu všetkých dielov na sklade avšetko klape, ako má.Táto predstava je realistická (viď poľské Allegro), ale má jeden háčik….prejsť zo stavu ‘žmám tu sklad dielov avhlave si zhruba pamí¤tám, kde čo je” do stavu ‘žmám všetko vskladovom systéme” si vyžaduje od predajcu veľké adlhodobé úsilie aoni ho proste nie sú ochotní­ len tak vynaložiť. Preto sme sa rozhodli každému predajcovi ponúknuť takú podrobnosť evidencie svojej ponuky, aká mu vyhovujeapridali sme katalí³g predajcov a rozpredávané celé autá. Predajca sa tak mí´že rozhodnúť, koľko času investuje do údržby ponuky, pričom zoraďovaní­m výsledkov podľa kvality ponuky ich budeme motivovať, aby časom mali ponuku kvalitnejšiu. Už teda vidí­me aj cestu…uvidí­me, aké ďalšie nástrahy na nej budú čakať.

Na záver by som rád každému odporučil knihu Running Lean. Keby som sa knej dostal skí´r, mohol som sa viacerých chýb vyvarovať amyslí­m, že je povinným čí­taní­m pre každého IT startupistu.

ÄŽakujem veľmi pekne za zverejenie aprí­padnú spí¤tnú ví¤zbu.

Ján Kmeťko,

[email protected],

www.egar.eu

Marcel Vargaestok Guest post: Ako vybudovat firmu s holym zadkom.

Ako vybudovat uspesnu firmu s holym zadkom

V roku 2007 som prisiel do Prahy s planom otvorit skolu varenia. V podstate som tu nikoho nepoznal, nie som z oboru a predtym som v Prahe nikdy nebol dlhsie ako 2 dni. Na zaciatku som byval na matraci v podkrovi u kamaratov, potom v sklade v skoly varenia.

Prvych kucharov som nasiel tak, ze som ich oslovil v restauracii kde som bol jest. Peniaze som zhanal kde sa dalo (uspory, od kamaratov, stavebne sporenie mojej sestry, uver, predaj faktur este nefungujucej firmy, prilezitostne prace ako skolitel vo firmach atd).

Zaciatky boli tazke a vyzadovalo to extremne vela usilia. Po siestich rokoch v Chefparade varilo viac ako 35 000 ludi, mame svoj festival jedla (10tis navstevnikov v roku 2012), foodtruck (viac ako 10000 porcii za prvy polrok fungovania), vydali sme kucharsku knihu, prevadzkujeme e-shop.

Tento post by som chcel zamerat na moje skusenosti s tym ako urobit marketing a dostat zacinajucu firmu do povedomia bez toho aby mal clovek kontakty a peniaze.

Verim, ze marketing sa da robit 3 sposobmi. i) zdarma ii) za malo penazi a iii) za vela penazi. Za vela penazi vie urobit marketing kazdy blbec a vobec to nie je zarukou uspesnosti.
Ked som pracoval v P&G v Budapesti, marketingovy budget na moju znacku bol 6mil USD. Viete si predstavit ako sa tam plytvalo. Ked sa pozriem nazad, tak kolosalne. To si samozrejme zacinajuci podnikatel s par korunami nemoze dovolit.

Kazdy marketingovy plan musi zacinat tym, ze si ujasnim KTO je nas zakaznik. O tom KTO je nas zakaznik musime vediet vsetko. Je to muz? zena? aky stary? kde byva? ma psa? co cita? ake weby navstevuje? ake ma auto? chodi mhd? co robi cez vikend? chodi do kina? na ake filmy? s kym sa kamarati? ake oblecenie nosi? atd… cim viac toho vieme, tym lepsie mozme najst tzv. TOUCHPOINTS.

TOUCHPOINT je kazde miesto alebo situacia kde mozme oslovit nasu cielovu skupinu (KTO). To ze budeme detailne poznat nasich zakaznikov (KTO) a najdeme co najviac TOUCHPOINTS nam pomoze jasne zacielit nas marketing a nadizajnovat nas biznis.

Vsetky zistene TOUCHPOINTS si mozme rozdelit na i) zdarma ii) trochu penazi a iii) vela penazi. Potom zacneme pokryvanim tych co su zdarma a za malo penazi. V mojej praxi som sa nikdy nedostal k potrebe pokryvat TOUCHPOINTS za vela penazi.

Tu je asi dobre vysvetlit co sa mysli tym trochu a vela penazi. V CR podmienkach je trochu penazi stovky az par tisic (2-3tis) Kc. Vela penazi je vsetko nad 5tis Kc. Samozrejme je skvele vyuzivat co najviac barter.

Ak to prevediem na konkretny priklad tak si predstavte, ze si otvorite malu restauraciu pri nejakom biznis centre.

Ake bude vase KTO?
Ludia so strednym a vyssim prijmom pracujuci v nedalekom biznis centre. Tito ludia sa chcu kvalitne a rychlo najest. Urcite chcu moznost takeaway. Chcu zdrave jedlo (zeny z kancelarii). Dobru kavu. Kvalitne, cerstve suroviny, prijemne prostredie. Rychlu obsluhu. Otvaraciu dobu uz ked idu do prace aby mohli vziat nieco na snidani kedze nestihaju doma. Cez vikendy a vecer tam nikto nie je. Donaska do kancelarie.
Atd… musite sa vzit do myslenia a konania svojej cielovej skupiny.

Je potrebne rozmyslat, kto bude vasim zakaznikom a ako su ich potreby.

Potom musite zacat budovat povedomie o vasej restauracii. Z 1000 ludi ktory vedia o vasej restauracii, pride 100 ludi vyskusat, z tych 100 sa 20 vrati znovu a z tych 20 vam ostane 10 lojalnych zakaznikov.

Toto znamena, ze sa musite dostat do povedomia co najviac zakaznikov aby vam ostalo co najviac lojalnych zakaznikov.

Ako to urobit?

zdarma:
– registrujte sa na vsetkych weboch o jedle, restauraciach, vareni
– poslite tiskovu zpravu do vsetkych novin, casopisov
– oslovte HR oddelenie firiem vo vasom biz centre
(10% zlava, polievka zdarma iba pre vasich zamestnancov….)
– vytvorte si stranku na facebooku a davajte fotky jedal a vytvorte co naj komunitu
– email s dennym menu na kamaratov / znamych co robia v niektorej z firiem
– najdite niekoho kto pozna niekoho co robi vo vasom biz centre cez linked in a oslovte ho nech da vediet v office ze ste otvorili
– dajte letaciky na vratnicu a nastenky v office (za jedlo zdarma pre vratnika)
– oslovte vsetkych foodbloggerov s oznamom ze otvarate
– spojte sa s firmou na rozvoz jedal
– kontaktujte asistentky co objednavaju jedlo na meetingy nech objednavaju od vas
atd atd (vo vsetkych bodoch preferujte miesta kde ja napravdepodonejsi vyskyt vasho KTO, tzn. kvalitne TOUCHPOINTS)

trochu penazi:
– postavte studentku s letakmi pred vchod do biz centra (na letaku kupon na zlavu)
– postavte studentku s kolacikmi pred vchod do biz centra nech ludia vyskusaju ake mate dobroty
– dajte ludom karticky 5+1 jedlo zdarma (lojalita)
– dajte im kolacik k jedlu zdarma
atd atd.

Verim, ze vidite princip o ktorom hovorim.
Postup je jednoduchy. Na zaklade toho kto (KTO) je vas zakaznik si nadizajnujte biznis a marketing. Najdite miesta a cas kde ich mozte oslovit a robte to. Stale, vsade. Idealne zdarma alebo za malo penazi.
Najprv o vas musia ludia vediet. Potom vas vyskusaju. Ked mate dobry produkt tak sa vratia znova. Idealne privedu este niekoho dalsieho. V prvom rade o vas musi co najviac ludi vediet.

Chce to vela mravcej prace kde nevidno vysledky hned. Mne to fungovalo na kazdy z 5 firiem ktore som za poslednych 6 rokov rozbehol.
O svoje skusenosti z podnikania sa delim na mojom blogu www. marcelway.coma velmi rad poradim a odpoviem na dalsie otazky tu Prahe osobne alebo mailom.

Bohatstvi je prostredek ke svobode

Velmi dobry citat z knizky God Emperor of Dune (neodolal jsem a znovu ctu vsechny knizky o Dune):

Wealth is a tool of freedom. But the pursuit of wealth is the way to slavery.

Ani nevim jestli k tomu mam neco pripisovat, protoze to mluvi za vse. Je to takove vecne dilema. Jak moc se snazit budovat vlastni bohatsvi. Kdy je ta hranice, kdy to prinasi vice svobody a kdy to naopak tu svobodu odebira.

Ono se skutecne da dosahnout temer vse co si clovek preje. Ale ta cena muze byt hodne vysoka. Urcite je potreba mit nejaky kompromis a snazit se vsechno delat chytre, aby clovek dosahl obojiho. Jak toho bohatstvi tak te svobody.

Predstaveni projektu Dealjumbo.com. Prosba o kritiku.

Ahoj Honzo,

vždycky jsem koukal na to, jak ti lidé posí­lají­ emaily ohledně jejich podnikání­, a jak jim tví­ čtenáři v komentáří­ch psali názory. Vždycky jsem nad tí­m rád přemýšlel, jak bych mohl pomoct. Nikdy bych ale nevěřil, že se nyní­ dostanu na stejný břeh podnikání­ a budu tě prosit o to stejné.

Právě jsem rozjel Dealjumbo, kde si v tuto chví­li mohou (nejen) designeři a grafici stáhnout balí­k věcí­ v ceně $333 za pouhých $39 ‘” jsou tam ikonky, fonty, WordPress šablony, vizitky, atp. Vše od českých a slovenských designérů.

No a prodeje bohužel nejdou tak, jak by se mi lí­bilo, i když reklamu jsem tomu udělal.

Proto by mě zají­malo, jestli by mohli lidé napsat, jak vlastně webwww.dealjumbo.comna lidi působí­ a co by je odradilo/odrazuje od koupi? Je to vysoká cena? Nedostatečný popis? Design?

Dí­ky moc za jakoukoli kritiku! I tvou!

Viktor

Petilete vyroci u zamestnance

Mam prvniho zamestnance, ktery prave oslavil petilete vyroci prace v Shipito.

Za prve mi ti pripada neuveritelne jak dlouho Shipito uz existuje. A ze nektery zamestnanec pro me pracuje uz pet let. To je strasne dlouha doba.

Tak co ted s tim? Delali byste neco specialniho pro zamestnance, kteri u vas vydrzi takto dlouho? Mate nejaky napad? Videli jste neco co se vam libilo a dela to uz nejaka jina firma? Hledam nejakou inspiraci.