Jak za 10 let vydelat 20x nasobek

Prumerna pizza restaurace ma obrat $600,000 rocne (podle statistik). Profit marze 8-16%. Pro muj pripad, beru skeptictejsi a jednodussi prepodkladanou marzi 10%. Zisk je pak $60,000 rocne na jednu provozovnu. Jadoufam, ze dosahnu lepsich cisel. Jak v zisku tak obratu. Ale v predpokladech radeji pocitam s horsimi hodnotami.

Otevrit pizza restauraci stoji zhruba $200,000. Kdyz investuji 2 miliony USD tak jich muzu otevrit deset. Znovu si myslim, ze to dokazu udelat levneji, ale vychazim ze statistik.

Po otevreni 10 restauraci bude mit firma obrat 6 milionu dolaru a zisk 600 tisic rocne. Ten zisk sam o sobe umozni otevrit dalsi tri restaurace pristirok (bez dalsich externich investic). Dalsi rok uz pujde ze zisku otevrit ctyri restaurace. A podobne jak se sit bude rozsirovat tak poroste zisk a kazd rok moznost otevirt vice restauraci. Vypada to pak podobne5, 7, 9, 11, 14, 19 …

V desatem roce bude mit firma 63 restauraci, obrat 37 milionu dolaru a zisk $3.7M. Kdyz bych ji chtel prodat, tak verim, ze u takto rostouci firmy pujde dosahnou valuace 10x EBITDA (zjednodusene 10x zisku). Domino’s Pizza se treba ted obchoduje za 40x (to je valuace co se mi libi:-). V mem prepokladu, kdyz zustanu u toho desetinasobku tak by prodejni cena byla $37.6M + hotovost na uctech. Zhruba a zjednodusene 40 milionu dolaru.

Nerikam, ze presne takto to chci delat. Ale je to jeden z moznych scenaru. Investice $2M a po 10 letech z ni je hodnota $40M (dvacetinasobne zhodnoceni). Kdyz se to rozpocita na tech 10 let tak investice vychazi na rocni vynos 35%. Coz vubec neni spatne.

Samozrejme to jsou uvahy. Je potreba brat s rezervou. Jako vsechny business plany tak i tyto uvahy jsou proste jen teorie. Ve skutecnosti to muze byt mnohem lepsi.:-)))))

Komentar k pizza businessu

Dela me to radost kdyz vidim komentarjako tento od Cappyho u meho clanku o pizza podnikani:

Ouch. Ty cisla. Kdyz nahodou nesezenes dobre pizza-many, za dobry plat, a kazdou druhou pizzu ti pripali nebo nedopecou, tak veskery snazeni s drahymi surovinami pujde do kopru..

Chci tim rict, ze tohle bude nervy drasajici serial, protoze jeste neni vyrobena jedina pizza a uz si odhadem 100.000 USD v minusu (nebo co nevidet budes).

Kdyby si prisel do statu a jediny co by te napadlo by bylo delat pizzu, asi by to nebyla success story..

Vazne. Me to doslova nabiji energii. Jdu do neznameho. A tohle je pripomenuti par problemu co me muze cekat. Ale to je naprosto v poradku. Pripomina mi me zacatky v USA. Clovek se pousti do neceho noveho. Netusi jak ten obor funguje. Kdyz je navic imigrant tak ani netusi jak to v te zemi funguje. Proste je zvykly na uplne jiny system a musi se vsechno ucit od zacatku. Je toho moc co vsechno musi zjistit ve velmi kratkem casovem obdobi. V tomto je to nejistota, neprijemnost, stress, ale zaroven i velice pozitivni proces, kdy to clovek krok za krokem prekonava.

Ted uz mam za sebou hodne let zivota i podnikani v USA, takze uz to je pro me relativne jednoduche. Ale pizza business je pro me uplna novinka. Restaurace je jeden z nejtezsich businessu. Jsou to malo ziskova podnikani. Vetsina z nich krachuje. Je tady spousta konkurence. Sance na neuspech je obrovska! A ja si to uvedomuji. Proto i delam opatreni jak minimalizovat rizika. Zaroven na to koukam novym pohledem a hledam si svoji vlastni cestu jak ten business delat.

Taky se mi libi jak si dost lidi mysli, jak je to to stupidni business. Proc proboha pizza? Ano, mate pravdu. Jenze muj problem je, ze delam spoustu stupidnich businessu. Kdyz jsem zacinal posilat krabice a lepil na ne adresy s nalepkou, tak mi to pripadalo jeste horsi business. Proboha co je na tom kreativniho? Krabice s nejakym zbozim prijde do skladu, ja ji dam na regal a po case na ni nalepim novou adresu a poslu zakaznikovi. Vzdyt prece nic nudnejsiho se neda delat! Ale, to zdani klame. Me uplne fascinovalo jak jsme vsechno v Shipito resili. Jak je ta logistika neuveritelne komplikovana. Jak jsme hledali nove zpusoby jak levne posilat do zahranici (napr. Airmail), na ktere spousta konkurence do dneska neprisla. Jak jsme dokazali donutit statni postu (USPS) zmenit nektera pravidla pro zasilani baliku (omezeni velikosti do Ruska). Jak zaridit aby se velke mnozstvi baliku procesovalo rychle a efektivne, tak jak to malokdo umi a tim padem pak firma ma nadherny zisk a konkurence tomu nerozumi jak je to mozne. Ten business se nakonec pro me stal nesmirne zajimavy (i kdyz jsem mel ty pocatecni pochybnosti). A ja to tusim, ze u toho pizza businessu je to uplne stejne.

Kdybych do USA prijel uplne cerstve tak bych si tento business nevybral. Je totiz nutne investovat relativne dost na rozjeti a je to risk. Neni to jak rozjizdet nejaky web projekt za par dolaru. Ale jsem dnes v jine pozici. A muzu v klidu financovat rozjeti docela dost pobocek z vlastnich zdroju. Co me na tom fascinuje je jak je jidlo v USA obrovsky business. V USA se proda pizz za38 miliard dolaru rocne!

Dalsi lakave je jak se ten business da rust. Rust je v tom, ze otevirate cim dal vice pobocek. Cim vice se jich otevre tim vetsi je obrat. USA je obrovsky trh. V kazdem state a meste muzete mit spoustu pobocek. Tohle je kratky uryvek od jedne z konkurenci:

Brauser says Pizzafire doesn’t vie with traditional pizzerias for customers’ cash. “We compete with Chipotle, Jimmy John’s and Panera Bread,” he says. “And because of that, sales volumes are significantly higher. Our buildouts are all below $200,000, and our projected net profit is $180,000 per store. That’s 100% ROI, and that’s what we are selling to our private equity guys.”

Na rozjeti jedne pobocky Pizzafire investuji 200 tisic dolaru. A pak maji z te pobocky 180 tisic profit za prvni rok! A kdyz to takto vychazi a umite to, tak to jen zacnete nasobit poctem pobocek co zvladnete rozjet. Neni to nadhera?

Prodej – Hotové řešení­ na poskytování­ mobilní­ch telekomunikační­ch služeb

Mám dva bokové projekty v oblasti telekomunikací­ a zvažuji jejich prodej.

Jedná se o kompletní­, hotové řešení­ pro telekomunikační­ho operátora. Tedy zakoupení­m tohoto projektu se z Vás může ihned s ní­zkými vstupní­mi náklady a vyšlapanou cestičkou stát poskytovatel mobilní­ch tarifů (virtuální­ operátor)

Kupují­cí­ takto odkoupení­m jednoho projektu zí­ská následují­cí­ služby:

  • Hotové řešení­ na legální­ poskytování­ mobilní­ch telekomunikační­ch služeb
  • zaškolení­ v oblasti technické realizace, intergace a podpory
  • Konkrétní­ ukázky, videomanuály k provádění­ jednotlivých úkonů
  • zákaznickou databázi o cca 20 lidech, stabilně fungují­cí­, platí­cí­ a bezproblémové (nejsou zde neplatiči)
  • dodání­ veškerých papí­rových výkazů, poradenství­ a konzultace ohledně formální­ch záležitostí­ (kde se registrovat, jak to udělat, co dodat na ČTíš atd)
  • Řešení­ pro automatické vyčí­tání­ pří­chozí­ch plateb z bankovní­ho účtu a automatizovaného vystavování­ faktur za přijaté platby. Pří­padně je možnost i billingu pro kontrolu pohledávek
  • Dodání­ šablon smluv, VOP a další­ch potřebných podkladů pro bezproblémové fungování­.
  • Možnost tvorby webových stránek tematicky zaměřené na telekomunikace

 

Projekt je vhodný pro již zaběhnuté ISPí­ky, kteří­ zvažují­ rozší­ření­ svého portfolia služeb, anebo pro subjekty, kteří­ zvažují­ vstup do oblasti mobilní­ch telekomunikační­ch služeb a mají­ vytvořenou např. z dří­vější­ch dob databázi potenciální­ch zákazní­ků, kterým by rádi nabí­dly doplňkové služby.

Mám celkem dva tyto podprojekty k prodeji.

Cena sdělena po e-mailovém zkontaktování­ na mail[email protected]

Odbornici

Reaguji na komentar u minuleho clanku

“Bez ohledu na zkusenosti, ten pristup je nejdulezitejsi” ‘“ ja nevim, ale tohle mi prijde takove’¦ Prijde mi, ze se na odborniky divas se zbytecne velkym despektem. Tvoje blogy jsou po urcite strance velmi motivujici, ale asi zalezi i na cilovce. Kdybych tohle cetl jakozto clovek, ktery to teprve chce ve svem oboru nekam dotahnout, tak by mi to naopak prislo strasne demotivujici. Protoze jaky smysl by pak vlastne melo na sobe tvrde drit a snazit se stat tim odbornikem, pokud by takhle premyslel kazdy?

Nemel bych zjednodusovat. Ale divam se na to optikou cloveka co buduje firmy. A z tohoto pohledu si cenim uplne jinych vlastnosti a schopnosti u kazdeho cloveka co pro me pracuje. Kazda firma co zacina je strasne krehka. Velmi zalezi na kazdem rozhodnuti. Zalezi na kazdem zamestnanci, ktery se najme. Je to doopravdy mnohem vice vyhrocena situace nez u zabehle a velke firmy. Tam kdyz nekdo udela nejaky mensi prusvih, tak to firmu nepolozi. Kdy se zamestna par neschopnych lidi tak to ani neni poznat. Proste se to ztrati. U zacinajici firmicky i maly prusvih muze znamenat brzky konec. A ten prusvih je treba i ztraceny cas a neefektivita. Kdyz se bude ztracet cas na spouste meetingu. Ve velke firme to je naprosto v pohode. Patri to k tomu. Ale kdyz v male firmicce budou vsichni jen neco resit (bez te realizace), tak proste garantuji, ze ta firma velmi brzy skonci.

Takze proti skutecnym odbornikum nic nemam. Je to perferktni, kdyz se nekdo zameri na nejaky obor a exceluje v nem. Ale taky jsem za svuj zivot potkal spoustu radoby odborniku, kteri stravi vice casu tlachanim a vymysleni slozitosti. A vidim, ze kdyz chci aby firma byla uspesna, tak musim trvat na te realizaci. Musim mit jistotu, ze kazdy clovek co najmu premysli stejne. Dokud se vse nerozjede a nezavede spravna firemni kultura, tak je na kazdem cloveku ve firme obrovska odpovednost jaky ma pristup. Takze to jen na vysvetleni.

Az kdyz jsem dopsal tento clanek, tak se objevil vyborny komentar od Pavla Simona, ktery to vysvetluje jeste lepe nez ja:

Tu ale ide o nepochopenie toho čo John pí­še: Prečo by mal Baťa (John) robiť prácu za stavební­ka? Prečo by mal mať architekta na stručné zadanie. Ak chceš byť ten odborní­k, tak tá odborná práca má byť na strane dodávateľa. On má PLNíš zodpovednosť za dodanie diela, a preto mu Baťa dal len jasné a teda stručné zadanie.

Ako to robiť už len nechal plne na staviteľa. John pí­še vlastne o tom, že sa dnes každý mieša do roboty toho druhého a obmedzuje jeho možnosti. A tým sa aj ta zadávajúca strana obmedzuje v možnosti ‘“ pracovať na svojej robote (robí­ dodávateľovu robotu), dostať riešenia, na ktoré ani neprišli, zaplatiť jednorázovo za odbornú prácu a nemusieť platiť paušálne odborní­ka na svojej strane (keďže je potreba iba občas), ‘¦ A je to aj o rozdielnych jazykoch. Tak ako je čeština, angličtina, ‘¦ rovnaká, tak ale architekt rozpráva inak ako ten čo stavia, programátor rozpráva inak ako uží­vateľ, redavač inak ako kupujúci.

A tu v tomto kontexte je aj ten rozmer, že dodávatľ videl na druhej strane “amatéra” a teda nemohol sa spoliehať na to, že to bude po ňom ešte niekto kontrolovať. Musel odovzdať plnohodnotnú prácu. Len vtedy bola aj iná “stavovská česť”.

A to, že potom mal Baťa aj projekciu je zasa dano tým, že už robil aj tú stavárinu. Tú zodpovednosť zobral stavbárom a tí­ už boli len vykonávatelia.

Na co davat pozor v najemnich smlouvach

Parkrat jsem v USA pronajmul prostory, ale snazim se tomu vyhybat.Kdykoliv to jde tak radeji nemovitost na podnikani koupim.

Proc?

V kazde najemni smlouve je spousta ustanoveni, ktere vytvareji potencialni krizove situace. Jenze kdyz tu smlouvu podepisujete tak vas to ani nenapadne, protoze nemate tuseni co se vsechno muze stat.

Sublease – moznost pronajmout nekomu dalsimu
Majitele nemovitosti chteji mit kontrolu komu nemovitost pronajmou. Vyberou si najemnika, s tim podepisi smlouvu na x let a vi presne co se v nemovitosti bude delat za cinnost. To je naprosto pochopitelne.

Jenze pak prichazi situace z realneho zivota.

  1. Dejme tomu, ze firme se dari velmi dobre a potrebuje se prestehovat do vetsich prostor. A uz to neni tak jednoduche. Ma podepsanou smlouvu napr. na 5 let. Kdyz se prestehuje pryc, tak porad musi platit najem po dobu 5 let. Reseni je najit jineho najemnika co by si prostory prevzal po zbytek najemni smlouvy. Ale kdyz to neni povoleno ve smlouve (sublease) tak je to problem.
  2. Firme se zmeni majitel. Napr. pristoupi novy investor. Tyto zmeny ve vlastnictvi najemnika jsou taky osetreny v najemni smlouve. Kdyz se zmeni vlastnictvi o 25% tak uz to je poruseni smlouvy. Majitele se proste snazi chranit znovu pred problemem pronajimani najemnikem (sublease) a aby to nekdo neobesel pres zmenu vlastnistvi, a pak se v prostorech delala jina cinnost. Takze v realnem svete treba ziskate noveho investora. Ten bude vlastnit ctvrtku firmy a tim padem porusujete najemni smlouvu (a muzete byt vyhozeni z prostoru). A to v nejmene vhodny okamzik.
  3. Co kdyz firma potrebuje zmenit cinnost? Kdyz jsem zacinal v mem skladu prodavat kola (XYZ bikes), tak jsem netusil, ze prijde krize a budu usilovne hledat jakou dalsi cinnost delat. Protoze jsem sklad vlastnil, tak nebyl problem kompletne zmenit cinnost na posilani zasilek (Shipito), ale kdybych pronajimal tak bych porusil ustanoveni najemni smlouvy ve ktere je presne uvedeno jakou cinnost tam provozuji.

Resenim na tyto problemy u dlouhodobych smluv je, ze si vyjednate moznost na tu sublease. Tzn. kdyz se budete chtit odstehovat tak muzete najit jineho najemnika co prostory prevezme. Ale zadny majitel to neda bez vyhrazeneho prava na schvaleni toho noveho najemnika. A to i presto, ze vas to nezbavi z povinnosti rucit za tu najemni smlouvu. Dejme tomu najdete dalsiho najemnika, ten nebude platit, tak za platbu najmu porad rucite vy. A porad ma ten majitel nemovitosti posledni slovo jestli vam toho najemnika schvali. Videl jsem situace kdy to schvalovani majitel sabotoval a trvalo mu to mesice (nebo zamitali spoustu dobrych najemniku bez udani dobreho duvodu). Plus tam jsou dalsi problemy. Jednou jsem takto opustil pronajmutou kancelar v Las Vegas, protoze jsem si koupil vlastni budovu. A pak ten najemnik udelal bez povoleni nejake stavebni upravy. Skoncila najemni smlouva a majitel prisel za mnou, at zaplatim za predelani tech uprav zpet.